.
Thinking of Valentine's day... today... 14Fev , rona hau nia musika foun (new tune) "Tell Me Why?" Featuring A-Takur Mc Jauh Di Mata Dekat di Hati, Tebes ka lae? ��...�� Blessed Valentine ❤
TAMA LIU MAI BAINAKA SIRA, BEM VINDO E OBRIGADA PELA VISITA!

segunda-feira, 11 de janeiro de 2016

Dala ida tan “Fundador do Estado”: Hanoin Hamutuk ho José Maria Guterres no Filipe Rodrigues (1)

Dala ida tan “Fundador do Estado”:
Hanoin Hamutuk ho José Maria Guterres no Filipe Rodrigues (1)


Martinho G. da Silva Gusmão
Docente iha Filosofia Política no Ética
ISFIT, Dili
Martinho G. da Silva Gusmão
Docente iha Filosofia Política no Ética
ISFIT, Dili

José Maria Guterres no Filipe Rodrigues nia artigo, hamutuk ho Jacob do Reis Calar no Estanislau Saldanha nia posting iha FB, halo conceito konaba FUNDADOR DO ESTADO sai impressionante liu. Iha ema lubuk ida mak koko atu tama iha critica no debate fo naroman oituan. Seluk nebe hakarak insulto de’it ha’u, quase la iha ideia atu defende ka rejeita Nicolau Lobato no Kay Rala Xanana Gusmão ninia estatuto nu’udar fundador do estado. Maibe, sira mos la iha ideia atu defende Dr. Mari Alkatiri.

Filosofia hahu ho “maravilha” (rasa heran) wainhira ema hare natureza no factum moris nian. Ha’u hahu “maravilha” tebes, wainhira rona Dr. Mari Alkatiri dehan, “Ha’u mak fundador do estado, ha’u mak fundador da FRETILIN, ha’u mak fundador das FALINTIL”. La iha problema pessoal ho Dr. Alkatiri. Filosofia la lori sentimento pessoal, maibe argumento racional. Honestamente, nu’udar académico foinsae ida, ha’u agradece tan Dr. Alkatiri mak “soe-lia” uluk hodi estimula ha’u nia exploração intelectual. La iha liu hanoin atu hahi Kay Rala Xanana Gusmão hodi hetan projecto (ne’e “ideia péssima”), maibe hare ninia “singularidade” no “mérito” iha historia. Ho rasa heran ne’e mak ha’u acusa-an atu hatur ideia katak ESTADO Timor Leste la’os “factum” de’it, maibe “facientes”. Hanesan maluk Filipe Rodrigues dehan, “funda fasil, difisil defende ninia existensia”, ita na’in rua hakat hamutuk ona atu hare konaba “facientes”. Belun José Maria Guterres koko atu ko’alia konaba metodologia empírica hodi hatudu processo histórico, atu to’o iha “factum” konaba fundador do estado. Ha’u hanoin intervenção husi Jacob dos Reis Calar iha ha’u nia facebook mos hatudu katak fundador do estado ne’e “factum”. Iha tan Estanislau Saldanha nia hanoin mos “factum” wainhira dada husi luta Dom Boaventura (1912) ho ninia periodização tuir mai.

Dala ida tan, ha’u nia perspectiva iha filosofia hermenêutica. Iha zona ida ne’e ha’u joga CONCEITO konaba fundador do estado. La’os ema. La’os historia an sich de’it! Tan ne’e, ha’u koko hare conceito fundador do estado (ema) wainhira nia “facientes” (halo hela buat ruma) atu to’o iha “factum” (historia) ne’e kona malu ka lae! Hau kaer Nicolau R. Lobato nia liafuan atu defini “facientes” nune’e: “... o povo de timor está reconstruindo com o seu próprio suor, com o seu próprio sangue uma pátria revolucionaria democrática ... um povo que surge no sistema desumano colonial, um povo que renasce das cinzas do esquecimento, um povo que retoma a consciência de si mesmo ...”! Liu husi “Theories of State Formation” (cf., Gianfranco Poggi, 2006), ita bele hare katak Nicolau Lobato koko atu “depersonalized” luta atu tane metin Timor Leste, la’os husi ninia “Ha’u” (físico individual) maibe “formalized” ninia mehi hodi sai norma no valor ida – “inconfundível consciência nacional”. Husi ne’e nia kore tiha FRETILIN nia kuda-talin partidarismo hodi “integrated” iha pluralismo foun ida hodi solenidade tomak declara katak “a FRETILIN identifica-se com o POVO, a FRETILIN tornou-se POVO ... porque realmente a FRETILIN é o POVO que luta”. Ho liafuan badak, FRETILIN la fo página histórica ba ema ida ka rua atu adora sira nia-an rasik. Povo!

TIMOR LESTE hahu iha 28 de Novembro de 1975. Loron ida ne’e mak ita nia “raison d’être” (timores nia moris) no “raison d’état” (estado ninia moris)! Iha loron ne’e Francisco Xavier do Amaral no Nicolau R. Lobato halo “proclamação unilateral” hodi loke pagina NAÇÃO ida no ESTADO ida! Kala factum ida hari’i ne’e fasil. Maibe, atu defende Estado ida ne’e ha’u koko aborda (1) teoria clássica “founding fathers” dala ida tan; tuir mai (2) ha’u hola to’ok Max Weber ninia perspectiva “militarismo” hodi hari’i estado; no ikus liu (3) ha’u lori to’ok Karl Marx nia hanoin atu atu hare to’ok oinsa mak “soe-lia” konaba fundador do estado ne’e atu falun de’it “depth hermeneutic” iha ita nia politica ohin loron!

Teoria Clássica: The manegerial Perspective

Hanesan ha’u dehan ona, katak conceito “fundador do estado” ne’e hanesan fotocópia husi Estados Unidos America (EUA) nia historia. Ninia original mak “founding fathers” ne’e. Sai confusão wainhira ita koko sukat no suku roupa founding fathers iha EUA lori mai fo hatais fali fundador do estado iha Timor Leste. La hetan boy! Maibe, ita bele tesi tiha no suku tuir fali ita nia historia. Bele de’it.

Matenek na’in Joseph Stayner (historiador EUA) hakerek konaba “On the Medieval Origins of the Modern State”, 1970. Iha neba nia ko’alia katak Estados Unidos América nia husar histórico mai husi “mother land” Europa. Rai sira iha Europa hahu hari’i ESTADO MODERNO iha 1100 to’o 1600 ba leten. Iha otas neba, mosu ona fini “principio da separação dos poderes” liu-liu “poder temporal” (Imperador) no “poder espiritual” (Papa/ Cardeal/ Bispo); haketak ona “Civitas Dei” (Maromak nia povo) no “civitas terrena” (povo rai klaran). Ho liafuan badak, “the first state in the West was that which was established in the church by the papacy in the late of eleventh and twelfth century” (Poggi: 96). Tan ne’e, hare husi sira nia “mother land”, The New England Puritan Fathers koko atu hari’i America foun ida. Sira ne’e mak iha 1783 hanaran Founding Fathers, tan halibur Estado sira iha Unidade ida nia laran.

Tan sa mak mosu “separação dos poderes” ne’e? Tuir Alain Renaut (cf., Histoire de la philosophie politique, vol. II – Naissance de la modernité, 1999) katak estado moderno hahu husi Igreja laran ho ninia teocracia pontifical (Amo Papa mak kaer ukun lalehan no rai nian); nune’e nia mak hatutan ba liu-rai sira atu kaer ukun iha rai ne’e. Igreja hametin ninia ukun ne’e liu husi teologia política ida katak – Maromak mak hari’i Ninia Reino iha rai ne’e liu husi Igreja (Papa) ho ninia liman-ain Liu-rai sira. Nune’e mosu liafuan “Deus e Pátria”. Ninia consequência, Igreja ho Estado halo “promiscuidade política” (perselingkuhan politik) nebe ohin loron ita hanaran KKN. Nune’e, “... political units in the process of becoming states are not seen in the first place as conquering entities, but as the growing states of dominant dynasties, assisted chiefly by managers intent, day-in-day-out, upon tending and increasing the dynasty’s possessions” (cf. Poggi: 98). Katak, iha tempo uluk ema hari’i estado la’os liu husi dalan “conquista” (penaklukan) fatin/ rai. Estado ne’e hanesan “dynasty” ida nebe domina sira seluk liu husi “manegers” ninia kakutak, matenek no kosar-wen rasik. Nune’e, Estado ne’e família ida nia rikusoi, tan “Ha’u mak hari’i Estado”.

Iha ne’e, conceito “fundador do estado” ne’e haka’it ona ho “chiefly by managers intent” (tuir manejer nia hanoin ka hakarak) ho ninia “top down aspect of process”. Liafuan nebe famosu liu mak wainhira Imperador Louis XIV dehan “L’etat c’est moi” (Estado mak Ha’u) – tan “Ha’u mak hari’i Estado”. Liu husi revolução 1789, mentalidade monarquia absoluta “hau mak hari’i estado” ne’e lakon kedas! Ne’e duni, wainhira Dr. Alkatiri dehan “Ha’u mak fundador do Estado”, halo ita bele imagina katak Estado RDTL ne’e moris husi “dynasty” ida: Alkatiri. Ninia resultado,“(we) are looking for the appearance of political units persisting in time and fixed in space, the development of permanent, impersonal institutions, agreement on the need for an authority which can give final judgments, and acceptance of the idea that this authority should receive the basic loyalty of its subjects” (Stayner// Poggi: 86). Hanesan fali ita nia politica ne’e mosu iha otas ida no fatin ida atu hakruk ba ema ida ka rua ninia decisão final. Maibe, ema seluk tenki hatudu ninia “loyalty” la’os tan fiar, maibe tauk lakon projecto.

Interessante katak, intimidade Igreja no Politica ne’e mosu nafatin iha processo hari’i Estado Timor Leste. Iha 1992, Benedict Anderson hakerek, (1) “... natives were aware of themselves … They were now conscious of being subjected to a single development project, and of having in common, in the minds of their rulers, their ineradicable ‘nativeness’...”. Tuir mai, Anderson hatutan (2) “… at the same time a popular Catholicism has emerged as an expression of a common suffering … This Catholic commonality in some sense substitutes for the kind of nationalism … Moreover, the decision of the Catholic hierarchy in East Timor to use Tetun, not Indonesian, as the language of the Church, has had profoundly nationalizing effects”. Husi ne’e mak nia fiar katak “I think the result has been a deep inability to imagine East Timor as Indonesia”. Tan sa mak Indonesia? Tan Indonesia ne’e Estado nebe sukat ho “Islamismo”. Timor Leste la’os Indonesia, tan haketak ho identidade “catolicismo”. Ne’e duni, hare husi “top down”, Igreja Católica mak hahu loke “inconfundível consciência nacional” (liafuan husi Nicolau Lobato), la’os liu husi conquista institucional no territorial, maibe liu husi “personagem eminente” sira nebe moris husi escola no educação católica.

Se Ben Anderson nia teoria los, então ESTADO Timor Leste la’os dynasty ida nia kosar-wen, maibe ho Nicolau Lobato nia liafuan dehan “Timor Leste é realmente dos timores”. Tan sa mak nia temi “timores” no la’os “timorense”? Ne’e halo tan pesquisa naruk ida. Halo nusa ba mos tuir moda política EUA nian, ita seidauk bele defini se mak fundador do estado. Sa tan la iha “Acta dos Fundadores”. Maibe, proclamação unipessoal katak “HA’U” mak FUNDADOR DO ESTADO ne’e ahistoris no la inteligente.

Los duni, Mari Alkatiri dehan Igreja tenki hases-an husi Estado nia moris. Atu nune’e nia sai “consciência critica da nação” (Papa Francisco), ka, “inconfundível consciência nacional” (Nicolau Lobato).


______________________

sábado, 9 de janeiro de 2016

EU TAMBEM POSSO SER MEDICA

"NHS" Paracetamol/Ipobrufen
"a solucao para os teus problemas"
Ja estou em Inglaterra desde 2010, sempre que vou ao medico a solução é sempre a mesma, seja febre, seja gripe, seja otites seja pneumonia, mentruação, seja uma dita ferida,ec, etc...

Sei que cada caso é um caso mas coincidencia ou nao sempre que preciso de ajuda de um especialista tenho sempre a mesma resposta, por isso cada vez que me sinto doente sinto que nao preciso de ir ao medico para me ajudar a ficar melhor, pois a resposta é sempre a mesma isso falando por experiencia tendo em conta as varias visitas que ja fiz ao Centro de saude desde ha 5 anos que ca estou neste belo país.

Mas por motivos burocraticos profissionais vejo me obrigada a sujeitar-me ao enorme desgaste fisico e psicologico mesmo nas condicoes miseraveis em que estou em ter de abandonar o conforto da minha caminha para ir ao medico mais uma vez sujeitar me a ficar pior nao so para ouvir a mesma resposta mas neste caso mais importante ter em mao a dita preciosa BAIXA MEDICA.

Isso é apenas um desabafo, gota de agua foi na ultima terça feira estava com uma dor de cabeça aguda concentrada do lado esquerdo, tomei 2 Paracetamols e fui dormir, de manha acordei ainda pior, estava completamente surda do ouvido esquerdo, sons exteriores nada mas parecia que tinha um dom e que podia ouvir em alto som o barulho dos meus orgaos, o lindo som do ar dos fluidos dos musculos, literalmente tudo a berrar ca dentro do meu ouvido, a minha cabeça parecia que ia explodir, e assim foi (era liquido e sangue a escorrer, nem os milagrosos remedios mais falados Paracetamol e Ipobrufen ajudaram...

Decidi ligar para o nr de emergencia nacional 999, expliquei a minha situacao, decidiram que nao era urgente e que um doutor disponivel ia me ligar de volta. Quando o dito doutor liga, a sua resposta foi, limpar bem o ouvido com algodao e continuar a tomar Paracetamol e Ipobrufen aconcelhando-me a contactar o centro de saude logo de manha, sim, porque ca em inglaterra mesmo as consultas que nos consideramos urgentes temos de ligar para marcar, nao podemos apenas aparecer no centro de saude sem marcaçao previa.

Dia seguinte de manha desesperada porque queria que de facto um medico visse o que se estava a passar porque nunca na minha vida mesmo com outites tinha sangrado do ouvido, a senhora das marcacoes diz-me que nao é preciso marcar consulta que ia deixar uma nota para que medico me ligasse!!!!

PASSEI-ME!!! Saltou-me a tampa e disse:

"Look lady, my ear is bleeding heavy since yesterday, idont need a doctor to call me, that allready happened yesterday when i rang 999, WHAT I NEED IS A DOCTOR TO SEE ME and help me, is that too much to ask?"

Pois la consegui uma consulta apenas para mais tarde neste dia, e com esperança que fosse vista apropriadamente, qual que? Nada de novo... Perguntou-me o que tinha feito para estagnar o sangue e o que andava a tomar e no fim o resultado foi o mesmo "KEEP DOING WHAT YOUR DOING TO CLEAN YOUR EAR, KEEP TAKING PARACETAMOL AND IPOBRUFEN and if the sympthoms remain for more than 6 weeks than come back"...

CONCLUSAO infelizmente talvez quando tiver mesmo a beira da morte é que eles la fazem o seu trabalho senao é cada um por si! Que grande diferença visto que venho de um país como Portugal que eles consideram do terceiro mundo...

Pois é, para estas situaçoes afinal, se este é o trabalho que um medico faz no centro de saude aqui, EU TAMBEM POSSO SER MEDICA!

Dalia Kiakilir Agostinho
Oxford, 9 de Janeiro 2016

quarta-feira, 6 de janeiro de 2016

TMR-Taur Matan Ruak iha Direitu Konstitusional atu harii Partidu Politiku tanba Timor-Leste uza sistema Multi-partidarismu


TAUR MATAN RUAK IHA DIREITU KONSTITUSIONAL ATU HARII PARTIDU POLÍTIKU
TANBA TIMOR-LESTE UZA SISTEMA MULTI-PARTIDARISMU
Hakerek Na’in: Moisés Vicente

Loron diak, ba imi le’e na’in sira hotu, ita hotu la senti loron muda ba kalan, kalan muda ba loron, tempu sempre lao dadaun ba oin nafatin, eleisaun jeral tinan 2017 mós besik mai dadaun ona.  Artigu ida ne’e ho nia titlu TMR-Taur Matan Ruak iha direitu konstitusional atu harii partidu politiku tanba Timor-Leste uza sistema multi-partidarismu. Iha ne’ebé durante ne’e públiku sempre kestiona maka’as lós katak atúal Prezidente Repúblika Demokrátika Timor-Leste, (ke-3), José Maria de Vasconcelhos alias Taur Matan Ruak, ba periudu 2012-2017 atu harii ona ninian partidu politiku foun iha pais Timor-Leste.

Lider nasional ba fundador nasaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste (RDTL) hanesan Nicolau Lobato, Francisco Xavier do Amaral, Xanana Gusmão, Lere Anan Timur, Filomeno Paixão, Ramos Horta, José Luis Guterres “LUGU”, Fernando de Araujo “La-Sama”, Mari Alkatiri, Francisco Guterres “Lu-Olo”, Rogerio Lobato, Corneilo Gama “L-7”, Ernesto Dudu, Maria Rosa da Camara alias Bisoi, Rosa Muky ho lider nasional sira seluk-seluk tan, lider sira ne’e hotu uluk no agora mós harii partidu politiku.

Entertantu eis-Major General FALINTIL-FDTL Taur Matan Ruak mós iha nia direitu atu harii partidu politiku foun iha rai ida ne’e, (Maun TMR uluk iha militár mak Lei Konstituisaun RDTL la fó dalan, maibé agora TMR nudar sidadaun babain). Signifika katak sidadaun sedeit iha rai ida ne’e iha direitu atu harii partidu politiku, tanba Timor-Leste uza ninia sistema multi-partidarismu. Partidu politiku foun ne’ebé mak harii, importante liu mak ne’e ho nia visaun no misaun ida diak no halo klaru ba públiku, partidu ne’e nia sede partidu husi munisípiu Díli ba to’o area rural. Partidu politiku ne’e nia programa ida diak ba tinan lima, programa ida diak povu mak sei hili no povu mak sei vota nia partidu politiku ne’e rasik. Tuir baze legal iha ita nia Lei Inan Konstituisaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste (KRDTL) fó liberdade ba nia sidadaun hotu atu harii partidu politiku, mesmu que nia lider nasional ga, nia sidadaun babain mós iha dereitu atu harii partidu politiku.

Iha baze legal ne’e mak iha KRDTL artigu 7 sufrájiu universál no multi-partidarizmu. Alinea dahuluk, povu hala’o nia kbiit polítiku liu husi sufrájiu universál livre, direitu, sekretu no periódiku, no liu husi forma seluk tan ne’ebé hakerek ona iha Lei-Inan. Alinea daruak, estadu fó valór ba partidu polítiku sira-nia kontribuisaun atu povu hakatak-sai nia hakarak rasik tuir organizasaun, no ba sidadaun nia partisipasaun demokrátiku iha hahalok ukun nian iha nasaun laran. Iha KRDTL artigu 43 liberdade asosiasaun nian. Alinea dahuluk, ema hotu-hotu hetan liberdade ba asosiasaun, ho hanoin ida ne’ebé la hala’o violénsia no halo tuir lei haruka. Nomós iha KRDTL artigu 46 direitu ba partisipasaun iha polítika. Alinea dahuluk, sidadaun hotu-hotu iha direitu atu partisipa, husi nia rasik eh liu husi reprezentante ne’ebé hili tiha ona tuir demokrasia, ba vida polítika no ba asuntu públiku nian iha rai laran. Alinea daruak, sidadaun hotu-hotu iha direitu atu halo no partisipa iha partidu polítiku sira.

Perguntas mak ne’e ba ita hotu tanba saida mak sidadaun sira seluk tauk atu ema seluk harii partidu polítiku? Maibé Taur Matan Ruak dehan ema sira ne’ebé tauk kona-bá nia atu harii partidu politiku, ida ne’e problema sira nian. Taur Matan Ruak mós deklara katak nia vida ne’e, sei fó ba Timor, tanba nia mós fakar-ran mak hetan. Buat ne’ebé lori osan mak sosa, difisil tebes atu soe, sá tan nasaun Timor-Leste ne’e, lori ran no ruin mak sosa, entaun nia sei la husik Timor-Leste.

Iha parte seluk, komunidade Viqueque, Postu Administrativu Lacluta, Munisípiu Viqueque husu Taur Matan Ruak hafoin remata mandatu iha tinan 2017 atu harii fali partidu politiku hodi konkore ba sai Primeiru Ministru. Maun boot Taur Matan Ruak nia mandatu ba Prezidente hela tan tinan 2 hotu ona. Tanba ne’e ami husu ita atu harii partidu politiku ida hodi iha 2017 agora ami vota no hili ita ba fali tan ba Primeiru Ministru, hatete Ersilio Soares hanesan Xefi Suco Ahic, Postu Administrativu Lacluta, Munisípiu Viqueque, loron Tersa (24/03/2015), bainhira partisipa dialogu komunitaria ho Taur Matan Ruak iha Sede Suco Dilor. Ita bele dehan, kuaze maioria povu iha Timor-Leste hakarak atúal Prezidenti Repúblika Taur Matan Ruak atu harii ninia partidu politiku rasik. Bainhira liu husi nia vizita sira ne’ebé mak Taur Matan Ruak halao iha suco hotu iha territóriu tomak, korajen no husu ba Taur Matan Ruak atu harii nia partidu politiku hodi bele tau matan nafatin ba sira, tanba durante ne’e, Taur Matan Ruak mak besik liu ba sira hodi buka hatene sira nian terus no susar, informa Taur Matan Ruak ba jornalista Nacional Diário iha Suco Ducurai, Postu Administrativu Letefoho, Munisípiu Ermera, loron Kuarta, (28/10/2015).

Iha sorin seluk, Taur Matan Ruak hatete katak, agora dadauk ne’e povu sei moris iha terus no mukit nia laran, tanba grupu oan balun deit mak goza povu nia terus iha tempu rezisténsia to’o agora. Tanba ne’e Taur Matan Ruak husu ba públiku atu lalika preokupa kona-bá nia atu harii partidu polítiku, tanba povu mak sei hili sira nia ukun na’in sira. Dala ruma sira tauk atu ema seluk ba hadau sira nia kadeira karik, hau hatete para lalika tauk, povu mak hili sira, sira ukun, hili fali ema seluk, ema seluk ba ukun, dehan Taur Matan Ruak ba jornalista Nasional Diário iha Suco Liurai, Postu Administrativu Turiskai, Munisípiu Manufahi, loron Tersa (17/11/2015). Povu ne’e matenek, sira sei hili ema ne’ebé domin bo’ot liu ba Timor, ida ne’ebé ibun mak bo’ot liu, povu sei la hili.

Ikus liu, rekomenda ba lideransa partidu politiku hotu-hotu tenke fó liman ba malu hodi kontribui nafatin ba dame no paz hodi dezenvolve nasaun Timor-Leste. Tinan 2017 oin mai eleisaun jeral ne’e ita hotu nia festa demokrasia iha pais Timor-Leste. Tanba ne’e ita bo’ot sira mak lideransa fundador ba nasaun ida ne’e fó ezemplu diak nafatin. Sidadaun sedeit mak hakarak atu harii partidu politiku foun iha Timor-Leste ne’e sidadaun idak-idak nia direitu. ***
Referénsia:
v  Diak Liu PR Taur Matan Ruak Rona Povu. Asesu iha Jornál Nacional Diário, 27 Maiu 2015. http://www.jndiario.com/2015/05/27/diak-liu-pr-taur-rona-povu/.
v  Lei Parpol fó Vantajen ba Partidu Kiik. Asesu iha Jornál Suara Timor Lorosae, 30 Novembru 2015. http://suara-timor-lorosae.com/lei-parpol-fo-vantajen-ba-partidu-kiik/.
v  Povu Husu PR Taur Asumi Kargu PM 2017.  Asesu iha Jornál Nacional Diario, 28 Maiu 2015. http://www.jndiario.com/2015/05/28/povu-husu-pr-taur-asumi-kargu-pm-2017/.
v  Taur Matan Ruak: “Lalika ta’uk ha’u harii partidu”. Asesu iha Jornál Nacional Diario, 19 Novembru, 2015. http://www.jndiario.com/2015/11/19/taur-matan-ruak-lalika-tauk-hau-harii-partidu/.  
v  Taur Matan Ruak: “Tempu mak termina ha’u harii partidu ou la’e”. Asesu iha Jornál Nacional Diario, 29 Outubru 2015. http://www.jndiario.com/2015/10/29/taur-matan-ruak-tempu-mak-termina-hau-harii-partidu-ou-lae/.
v  Taur Matan Ruak iha Wikipedia. Asesu iha Internet loron Kinta, 10 Dezembru 2015. https://id.wikipedia.org/wiki/Taur_Matan_Ruak.

v  Viqueque Hakarak PR Taur Matan Ruak Harii Parpol. Asesu iha Jornál Nacional Diário, 25 Marsu 2015. http://www.jndiario.com/2015/03/25/viqueque-hakarak-pr-taur-matan-ruak-harii-parpol/

quarta-feira, 25 de novembro de 2015

Tony Carreira de partida para Timor

Estou de partida para TIMOR

O cantor deixou uma mensagem aos seus seguidores.

Tony Carreira anunciou na sua página do Facebook que está de partida para Timor.

    "Olá a todo(a)s! 
      Estou de partida para TIMOR. 
        Na bagagem levo um orgulho imenso por representar Portugal nas comemorações dos 500 anos da chegada dos Portugueses a Timor. Vou dando notícias, OK? 
          Com Carinho, 
            Tony Carreira",
            escreveu o cantor na legenda da fotografia.

            O pai Carreira irá subir ao palco no dia 28 de novembro para as comemorações oficiais dos 500 anos da chegada de navegadores portugueses a Timor-Leste, data que coincide com o 40º aniversário da declaração da independência do mesmo país.

            www.facebook.com/tonycarreiraoficial
            www.noticiasaominuto.com

            Publicação em destaque

            Dalia Kiakilir "My Self"

            “ Ohin hau pinta aban ho perspektiva matak, ho larametin katak realidade bele mosu hanesan iha hau nia mehi! ”  Dalia ,    Was b...